Deň karpatských parkov

 Pri príležitosti Dňa karpatských parkov organizovala 23. mája 2010 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v spolupráci so Svetovým fondom pre prírodu (WWF) rôzne podujatia na oslavu prírody. Účelom tohto dňa je priblížiť ľuďom karpatské chránené územia. Jedným z nich je aj Národný park Muránska planina, preto sme sa rozhodli aj my vytiahnuť deti do prírody, a priblížiť im život jedného málo známeho živočícha:

Ako deti pomáhali sysľovi Ervínovi

Chcem Vám priblížiť jeden vcelku príjemný májový deň, ktorý sme ja a moji kolegovia strávili v spoločnosti veselých, nezbedných, zvedavých a usilovných detí. Len pre poriadok – boli to piataci zo Základnej školy Hviezdoslavovej a Základnej školy I. B. Zocha. sme sa spoločne vybrali „osláviť prírodu“ na Biele vody – rozsiahle lúky, tiahnuce sa po ľavej strane cesty vedúcej z Muráňa na Prednú Horu. A tu, pri vyvieračke pod hradom, veríte či neveríte, sme sa stretli aj so sysľom, vlastne viacerými sysľami.

Syseľ je stredne veľký hlodavec, ktorý žije v kolóniách na suchých lúkach a pasienkoch, živí sa prevažne semenami tráv a bylín, no nepohrdne ani hmyzom – toľko pre tých, ktorí o ňom ešte nepočuli. Pred niekoľkými desiatkami rokov bol súčasťou fauny Muránskej planiny a jej okolia. Tvoril dôležitú zložku potravy veľkých druhov dravcov – orla skalného a sokola rároha. Tak, ako na mnohých miestach na Slovensku, aj u nás syseľ vyhynul, kedy presne, nevieme, predpokladá sa, že to bolo v 70. rokoch 20. storočia. A s ním postupne zmizol z Muránskej planiny aj sokol rároh. O vrátenie sysľa na Muránsku planinu sa od roku 1999 začala usilovať Správa NP Muránska planina. Biele vody sú prvým obnoveným sysľoviskom na Muránskej planine. Ale vráťme sa k deťom.

Keď deti prišli na Biele vody, spočiatku nič nevideli. Len lúku a pokosenú trávu.

O sysľoch im porozprával zoológ Ervín Hapl (zhodnosť mena s našim sysľom je čisto náhodná!). Vysvetlil im, že hospodárenie na lúkach (pasenie alebo kosenie) je pre sysľa otázkou prežitia. Ak sa nechá lúka zarásť, syseľ z nej zmizne. Deti počúvali, pokyvkávali hlavami, ale stále nevedeli, o čom im to tam rozprávame. A tak sme rozniesli špeciálne pasce („živolovky“) s návnadami, vytiahli ďalekohľady a už len čakali, čo sa bude diať.

A veru sa dialo! V ďalekohľade konečne deti zbadali pohyb! Sysle sa osmelili a začali v rámci svojho bežného „pracovného“ dňa pobehovať sem i tam a zháňať potravu. Keby sme zapisovali všetky zhíknutia a komentáre, asi by ste sa aj Vy dobre pobavili. A keď sa do pasce chytil prvý syseľ a deti si ho mohli zblízka poobzerať, dokonca chytiť a opatrne pohladkať, tak to bol už iný zážitok.

So záujmom sa prizerali jeho označeniu a pusteniu na slobodu. Potom ochotne zobrali hrable a išli pohrabať pokosenú trávu zo sysľoviska.

Veď už vedeli, prečo to robia a hlavne pre koho. Niekomu šlo hrabanie lepšie, niekomu horšie, podstatné je, že všetci priložili ruku k dielu a skutočne pomohli dnes už ohrozenému druhu živočícha.

Preto Vám milé deti ďakujem za pomoc, verím, že to nebola posledná pomoc prírode, ktorú ste urobili. Vďaka patrí aj mimovládnej organizácii Muránska planina neinvestičný fond, Ervínovi Haplovi, Michalovi Šarovi a Jánovi Šmídtovi, ktorí nám tento deň pomohli pre deti zorganizovať.