Ste tuNa prechádzke hradom

Na prechádzke hradom


Napísal Milan Hromada - Vydané01 jún 2010

Turistickými chodníčkami prídeme najprv ku chate pod hradom – Zámok, kde si chvíľu oddýchneme. Na hrad pokračujeme po červenej turistickej značke vedľa pamätníka z roku 1883. Cesta začína mierne stúpať a po chvíli prídeme na malú plošinku pod impozantné vápencové bralo.

Keď pozrieme smerom hore uvidíme zvyšky hradných múrov. V týchto miestach bol vybudovaný výťah - škripec, pomocou ktorého dopravovali do hradu všetok materiál. Cesta začína znova stúpať a prichádzame k miestu, kde sú v skale vytesané pravidelné žliabky slúžiace na upevnenie drevených trámov pre schody, ktorých bolo vyše 100. Prichádzame priamo pred vstupnú bránu s renesačným oblúkom. Druhý oblúk brány je gotický. Vo vnútornom priestore brány je do skaly vytesané sedadlo. Za bránou sa ocitneme na prvom nádvorí. Chodník mierne vystupuje hore pomedzi zvyšky múrov, ktoré kedysi tvorili druhú bránu – hlavnú strážnu vežu. Pred nami sa rozprestiera rozsiahlé nádvorie. Tu sa nachádza informančný panel. Naproti hlavnej veži sú pozostatky domu veliteľa, kde v minulosti našli dve kamenné tabule. Vedľa domu veliteľa bol vybudovaný rybník. V prehliadke pokračujeme smerom na sever okolo hlavného paláca, z ktorého sa tiež veľa nezachovalo. Hlavný palác bola najhonosnejšia budova na hrade, z ktorej sa priamo prechádzalo do kaplnky. Tu v krypte sa našli v minulosti telesné pozostatky Juraja Séčiho, Márie Drugeth, Františka Veššeléniho a Fr.Georgii von Tropan. K hlavnému palácu patrila aj rozsiahlejšia záhrada, ktorá bola zo severnej strany chránená hospodárskými budovami. Medzi týmito bola vybudovaná cisterna na zachytávanie dažďovej vody. Prehliadka pokračuje povedľa strážnice a sedadla vytesaného do skaly, na ktorom údajne sedávala Mária – Muránska Venuša. Povesť hovorí, že kto si len chvíľu na ńom posedí do roka sa vydá alebo ožení. Povedľa domu hasiča a výťahu prichádzame na protitureckú baštu. Tu bola vybudovaná väznica a do dnešných čias sa zachovala hladomorňa. Dávnejšie sa tu našla ťažká guľa s reťazou a okovami. Prehliadka pokračuje okolo hradnej studne. Vraj ju kopali tureckí zajatci a podľa povesti je hlboká až na dno doliny, pretože keď do nej vhodili kačku vyplávala v prameni pod hradom. Obyvatelia hradu vodu zo studne ťahali v kožených vakoch takmer pol hodiny. V súčastnosti má hlbku 26 m. Je obdlžnikového tvaru 1,5 x 2,5 m. Naproti studni je polkruhova bašta a vedľa Bašove tajné dvere, ktorými tento lúpežný rytier ušiel. Ďalej boli budovy skladov na obilie a prašná veža, ktorá bola vybudovaná priamo nad zápoľou a bola tak chránená před delami při obliehaní hradu.Cesta pokračuje okolo kaplnky určenej pre ostatných obyvateľov hradu. Pri tejto kaplnke stála drevená zvonica. Rozsialý Koháryho palác slúžil pre hostí hradu. Vedľa kasární a maštalí prichádzame ku zlatníckej a cigánskej veži. Odtiaľto sa nám naskytne široký výhľad smerom na Muránsku dolinu, masív Tŕstia, panorámu Muranskej planiny – od sedla Dielik cez Šarkanicu, Voniacu, Vrbjarku, Hrdzavú dolinu, Tatárku, Klin, Poludnicu až po Veľkú lúku.Cesta prehliadky vás dovedie okolo bytu puškára a domu hajdúcha späť k informančnému panelu.
Takto sme prešli celý priestor hradu Muráň, ktorý bol svedkom veľkých ale aj menších udalostí a môžeme si s gemerským básnikom zaspomínať:

“ Na nepohnutiteľnej zápole stál si, hradu Muráň, a predsa si v rum padol.”


Hrad MURÁŇ – popis stavieb. 

- druhá polovica 13.storočia je datovaná ako vznik hradu. Ranogotický hrad sa skladal

z obrannej veže, paláca a kaplnky v jednoduchej forme obytnej veže a prízemnej kaplnky.

Hrad bol postupne rozšírený o predhradie a vysunutú útočnú vežu ( 14.-15. storočie ).

Sem môžeme zaradiť : Husitskú vežu, Malé veliteľské bývanie, Cigánsku vežu, Dom

Zlatníka. Táto najstaršia časť bola oddelená dnes už málo zreteľným valom a priekopou.

Na najvyššom mieste nad bránou stojí pomerne veľká bloková stavba s relatívne tenkými

stenami a zamaskovaná Polokruhová bašta so širokým napojením na hradby, čím plnila

funkciu malého barbakánu ( dnes sa nedá rozoznať ).

Hradby neboli omietnuté, spočiatku opatrené cimburínom a až v pozdnej gotike dostáva

kryté ochozy.

Stavby vnútorného hradu, palác, kaplnka a veža boli omietnuté vrstvou vápennej omietky.


Vstupná brána: je vkomponovaná do renesančnej veže. V JZ nároží je zamurované

neskorogotické nadpražie s úkosom, vstupný oblúk od svahu je

renesančný. K bráne vedie 3,5 m široká prístupová cesta a posledný

11 m dlhý úsek zmiernili pred bránou tak, že vysekali 18 cm široké

a 10-15 cm hlboké drážky vo vzájomných vzdialenostiach 30,38,43

cm, v ktorých boli drevené trámy, ktoré umožňovali ľahší výstup a

zostup koňom. ( koniec 15. storočia ).


Veľký palác: SV časť nádvoria je z konca 15. storočia so zachovalou valenou klenbou

Tzv. Széchyho palác je dvojtraktový, na nárožiach spevnený

kamennou bosážou a upravený tehlovým múrom. Pôvodne sa do objektu

vchádzalo zo S strany, pričom vstup bol dodatočne zamurovaný tehlami.

Spojené s hradnou kaplnkou (pozostatky rodičov Márie Széchy,

Fraňa Vesselenyiho a hradného kapitána v krypte)


Výťah (vrátkový): 16. storočie – 1553, 1555, 1564 v rámci protitureckých opatrení

stavby výťah, studňa, pracháreň, protiturecká bašta, sýpky, pekáreň,

konský mlyn, cisterny na vodu.


Obytná veža (Cigánska veža) : strategicky najvýhodnejšie miesto hradu, spojené

dva prvky – nedostupnosť terénu a pozorovanie. Obytná veža bola

vysunutá na samý okraj brala a jej pôdorys má obdlžníkový tvar

s vonkajšími rozmerni 11x8 m a hrúbkou muriva 105-120 cm Pôvodná

bloková stavba bola v neskorogotickom období súčasťou súvislého

obvodu hradby na okraji skalného brala. V jej blízkosti môžeme z vonku

vidieť dve strieľne, ktoré sa rozširujú dovnútra a majú rozmery 65x15 cm

Veža má zasypané prízemie, zachované nad úrovňou terénu kapsy po

trámovom zastropení ( 25x20 cm ). V tesnej blízkosti veže sa zachovala

štvorcová stavba s rozmermi 4,6x4,25 m a hrúbkou muriva 1,4 m

čiastočne zasekaná do skaly, ktorá slúžila ako cisterna. Druhotne bola

zastropená tehlovou klembou, po ktorej sa zachovali zvyšky nábehov.

Je možné, že obe stavby od samého začiatku koexistovali. Obvodová

hradba má na S a celom SV úseku hrúbku len 80 cm a na J dosahuje až

200 cm.


Skalný jazykovitý výbežok bol pôvodne od ostatnej časti hradu oddelený

valom s priekopou zasekanou do skaly. Tu boli v 17. storočí vystavané 

stajne pre kone.

Konský mlyn: približne v strede dnešného hradu vedľa objektu pekárne nachádza sa

kruhový murovaný objekt s vnútorným priemerom 14,5 m a 1 m širokým

obvodovým múrom.


Hradby: Východnú časť nie je bližšie určená vzhľadom na jej stav.

J časť pásmového opevnenia mohla byť postavená na prelome

15.-16. storočia o čom svedčia tri bašty :

Polkruhová je v JZ časti hradu druhotne pristavaná k západnej stene, má

120 cm široký vstup a šírka muriva dosahuje 180 cm.

Kruhová bašta s priemerom 7,3 m, ktorá sa nachádza SV od hradnej

Kaplnky a je vysunutá nad samý okraj brala, má tvar podkovy

a neskorogotickú strieľňu.

Mierne zovretá bašta so špaletovými, obojstranne sa rozširujúcimi

strieľňami, ktoré sú z vonku i z vnútra segmentovo zaklenuté. Na nárožiach

je plynulo napojená na obvodovú hradbu. Typ strieľní bol bežný

v renesancii, no v pôdoryse majú znaky neskorogotických bášt.

Do hradného obvodu vo východnom cípe bol v druhej polovici 16. storočia

vstavaný pomerne vysoký bastión. Jeho južnú časť oddeľuje od hradby

trhlina. Budova, ktorá pokračuje v línii južného primknutia bastiónu

k hradbe, bola vybudovaná súčasne s ním, o čom svedčí konštruktívna

súvislosť (pracháreň).

V strede tohto komplexu sa dodnes zachovala 5m hlboká murovaná šachta

s lichobežníkovým profilom (2,5 x 2,5 a 1,4 m hrúbka muriva 90 cm,

ktorá mohla slúžiť ako cisterna.

 

Renesančná kaplnka: bola vstavaná do obvodovej hradby, pričom je zaujímavý

Polkruhový uzáver, ktorý je orientovaný presne na V. Pozdlž lode

( rozmery 5,7 x 5,2 m ) a apsidy bola tehlová krypta. Obvodové múry sú

široké 130 cm a v apsidárnej časti majú len 60 cm.


Koháryho palác: (hosťovský), od roku 1720 majiteľom hradu je Koháry, 18. storočie

Husitská veža: (1430 – 1476) 15. storočie

Požiarníkov dom: 15.-16. storočie

Hradná studňa: 16. storočie, profil 2,5 x 1,5 m prechádza do kruhového ( kaverna ),

vyčistená do hlbky 24 m, zakrytá.

Nová cisterna: 16. storočie, rozmery 5x5x7,5 m ( v súčastnosti voda ). Do vykopania

Studni zdroj vody pod hradom, chránený skalnou vežičkou, dnes znateľné

stopy zveri, ktorá zostupuje k prameňu vody.

Malé veliteľské bývanie: 15.-16. storočie, poschodová budova so strechou, pred

budovou znateľný objekt – rybník.

Náznaky stavieb, konštrukčné diely, ich chronologické vyhodnotenie, časové zaradenie je

možné až po dôkladnom archeologickom prieskume, nesedí porovnanie plánu hradu 1740 zo

skutočnosťou, niektoré objekty sa nezachovali vrátane popisu. (Claude Rochet).

Spracoval Hromada Milan ( kniha Michal Slivka a Adrián Vallaštek: Hrady a hrádky na

východnom Slovensku).

Značky

Rozdelenie článkov

Na čom pracujeme

19. 07. 2010 - 13:15

 Správa NP Muránska planina má snahu aktívne podporovať rozvoj trvalo udržateľného turizmu v regióne národného parku a prispievať tak k regionálnemu rozvoju územia.

 

22. 06. 2010 - 08:50

18. 06. 2010 - 11:30

Dňa 22. mája 2010 sa na Muránskej planine konala spoločná brigáda pracovníkov Národného parku Muránska planina, členov Klubu priateľov Muránskej planiny, pracovníkov a vedenia firmy Toyota, pracovníkov nadácie Ekopolis z Banskej Bystrice a našich dobrovoľníkov – členov Stráže prírody.