NÁRODNÁ PRÍRODNÁ REZERVÁCIA VEĽKÁ STOŽKA

Bola vyhlásená na ochranu vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev ako i krasového reliéfu na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

NPR Veľká Stožka predstavuje najcharakteristickejšiu oblasť severnej časti NP Muránska planina. Vďaka odľahlosti a neprístupnosti je územie NPR bez závažných antropických vplyvov, ponechané na samovoľný vývoj. V časti Machnatá je významný prameň, zachytený ako zdroj pitnej vody pre obec Polomka (PHO I. a II. stupňa vodného zdroja Machnatá).

Vyhlásenie:

Veľká Stožka bola v roku 1965 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu rozhodnutím komisie SNR pre školstvo a kultúru č. 26/1965. naposledy aktualizovaná všeobecne záväznou vyhláškou MŽP SR č. 83/1993 Z.z. o štátnych prírodných rezerváciách.

V roku 1994 bolo chránené územie prekategorizované na národnú prírodnú rezerváciu (zákonom 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny).

Stupeň ochrany: 5

Výmera rezervácie: 259,21 ha

Výmera ochranného pásma: 98,78 ha

Sprístupnenie: Východným okrajom rezervácie prechádza značený turistický chodník (žltá značka, ktorá vychádza z Klátnej – dolina Hronec a na lokalite Jaškova muka nadväzuje na Rudnú magistrálu). Ostatné časti rezervácie sú nesprístupnené.

Charakteristika územia:

    Veľká Stožka sa nachádza asi 8 km južne od obce Závadka nad Hronom. Toto územie patrí do geomorfologického celku Spišsko-gemerský kras, podcelok Muránska planina. Veľká Stožka je severovýchodným výbežkom Muránskej planiny. Morfologicky vytvára význačné, strmé až kolmé skalné steny v nadmorských výškach 875 až 1340 m. Bralnatý reliéf je rozčlenený skalnými žľabmi a krátkymi roklinami, medzi ktorými v horných častiach boli vymodelované početné skalné hrebene a rebrá. Eróziou sa vytvorili samostatné skalné útvary – skalné veže a ihly. Zvetrávaním uvoľnený materiál sa ukladá na bázach skál, kde vytvára suťoviská. V dôsledku činnosti krasových vôd vznikli skalné dutiny a jaskyne. Najznámejšia z jaskýň je Machnatá vo východnej časti NPR.

    Pestrý krasový reliéf spoločne s pralesovitými lesnými porastami tvorí významný a hodnotný krajinný prvok územia. Okrem prírodných estetických, krajinotvorných hodnôt, má územie aj kultúrnohistorický význam, ktorý sa viaže k jaskyni Machnatá, opradenú niekoľkými ľudovými povesťami so zbojníckou tematikou odkiaľ pochádza synonymický názov jaskyne Zbojnícka jaskyňa, či Bešeľova diera.

Flóra:

    Celú výmeru NPR zaberajú lesné spoločenstvá 5. lesného vegetačného stupňa (jedľovo-bukový - 17%), 6. lvs (smrekovo-bukovo-jedľový - 68%) a 7. lvs (smrekový - 15%). Lesné spoločenstvá sú súčasťou ochranných lesov bez zjavného narušenia pôvodnej štruktúry často pralesovitého charakteru s prirodzeným drevinovým zložením a fungujúcimi autoregulačnými procesmi. Nelesné spoločenstvá sú zastúpené biotopmi skál, sutín a plytkých pôd v rámci lesných komplexov. V medzinárodnom meradle ide o lokalitu výskytu lykovca muránskeho (Daphne arbuscula), zaradeného v celosvetovej Červenej knihe IUCN ohrozených druhov rastlín.

 Zriedkavosť a výnimočnosť územia potvrdzujú ostrovčekovité izolované prirodzené výskyty kosodreviny (Pinus mugo) v spoločenstve s jarabinou mišpuľkovou (Sorbus chamaemespilus).

Fauna:

    Na území sa nachádza významné zimovisko netopierov (jaskyňa Machnatá) chránené podľa dohody o ochrane netopierov v Európe. Známy je tu výskyt viacerých druhov živočíchov, chránených medzinárodnými konvenciami. Na území NPR sa nachádza jedna z dvoch známych lokalít hraboša tatranského (Microtus tatricus) zistených v NP Muránska planina. Ide o Karpatský endemit.

na začiatok