Žabiak Fero v škôlke

Jar vždy patrí prebúdzajúcej sa prírode. Všetko ožíva, tráva sa rozzelenie, stromy pučia, začínajú kvitnúť prvé jarné kvietky, zobúdzajú sa zvieratá, ktoré nepriaznivé zimné obdobie prečkali vo svojich zimných úkrytoch. Tak je to aj so žabami. Vždy na jar, keď slnko prehreje zem aprílovými lúčmi, sa začína jarné žabie putovanie. 

A práve toto bola téma, ktorú sme sa rozhodli priblížiť deťom z Materskej škôlky na Sládkovičovej ulici. Koľko z detí doteraz držalo v ruke živú žabku? Mnohí dospelí s tým majú problém. Žaba je studená a klzká a mnohí ju považujú za škaredú, nepríťažlivú, dokonca odpornú. A preto ju do ruky nechytia. A pritom je to obyčajný neškodný, dokonca veľmi užitočný živý tvor. 

My sme si povedali, že budeme svojou prácou búrať zábrany a preto sme si na besedu do škôlky prizvali malého kamaráta – žabiaka Fera, miestneho skokana hnedého, bytom Lehotské rybníky, Muránska Lehota. A aby nebol taký sám a opustený, vzali sme s ním aj pár žubrienok. O prírode a jej obyvateľoch Vám môže niekto rozprávať veľa, ale čo raz vidíte a čoho sa môžete dotknúť, to je teda úplne iný zážitok. 

Žabiak Fero sa stal hrdinom škôlkarského dňa. Predviedol sa v plnej paráde. Ukázal, ako vie skákať, dovolil deťom, aby si ho podržali v ruke a poriadne poobdivovali jeho žabaciu krásu. Mnohé z detí si chytili žabku do ruky po prvý krát v živote. Niektorí sa báli, ale keď prekonali počiatočný strach, nadšene si Fera v rúčke podržali. Žabiak Fero sa potom vrátil späť domov a mohol sa pochváliť ostatným skokanom a ropuchám, že bol prvým žabiakom, ktorý navštívil ľudskú škôlku. Verím, že deti si toto stretnutie ešte dlho budú pamätať a na žabky sa nebudú pozerať s odporom a strachom, ale s obdivom a s vedomím, že je to jeden z mnohých tvorov našej prírody, ktorý má na zemi svoje miesto.

Ak máte chuť, pozrite si fotografie a vídeá.