V piatok 15. januára 2021 sme sa spolu s našimi dobrovoľníkmi zapojili do 55. ročníka medzinárodného zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku. Sčítavanie zimujúceho a migrujúceho vodného a na vodu viazaného vtáctva odštartovalo už v októbri a potrvá do apríla. Hlavný medzinárodný sčítavací termín bol však určený na uplynulý víkend, 16. – 17. januára. Sčítavanie vtáctva vo viac ako 100 krajinách sveta koordinuje organizácia Wetlands International so sídlom v Holandsku.

V našom regióne každoročne realizujeme sčítanie vodného vtáctva na celom toku rieky Muránka – od jej pramennej oblasti pod Prednou Horou až po sútok so Slanou pri Bretke. Prechádzame aj brehovú líniu Lehotského potoka – jedného z významných prítokov Muránky a brehy všetkých významných vodných nádrží – Teplice (Gemersko-teplický rybník), Flippra (vodná nádrž Miková) a Lehotských rybníkov.

Teplica. Autor: Peter Ďurian

Zozbierané údaje o zastúpení a početnosti zimujúcich druhov vtákov viazaných na vodu v našom regióne majú veľký význam nielen pre nás – teda lokálne, ale aj celoslovenský, či medzinárodný. U sledovaných druhov nám totiž dávajú obraz o aktuálnom stave početnosti populácie a trendoch jej vývoja. Aj keď niektorým druhom sa darí a ich populácia rastie, vedci už dlhšiu dobu bubnujú na poplach, pretože stav populácie mnohých európskych druhov vtákov sa zhoršuje. Úbytok populácie bol zaznamenaný nielen u druhov so špecifickými nárokmi na typ prostredia či potravu, ale aj u kedysi bežných a početných druhov.

Ako je to teda v našom regióne? Ktoré druhy a v akom počte sme tento rok u nás zaznamenali?

Kačica divá. Autor: Peter Ďurian

Najpočetnejším druhom, ktorý hniezdi i zimuje na Muránke a miestnych vodných nádržiach, je kačica divá. V tomto roku sme zaznamenali 417 jedincov, pričom väčšina z nich (305 jedincov) bola započítaná na vodnej nádrži Teplica. Ich stav je oproti minulým rokom vyšší – v roku 2019 bol zaznamenaný počet zimujúcich kačíc 185, v roku 2020 ich počet mierne klesol na 162.

O niečo vyšší počet bol zaznamenaný aj u volavky popolavej, bolo to spolu 20 jedincov. Početnosť tohto druhu bola v roku 2019 – 14 jedincov a v roku 2020 – 9 jedincov. Vyšší počet volaviek môže vyvolať nevôľu rybárov, ktorí na tento druh pozerajú tak povediac „cez prsty“, rovnako, ako na vydru. Je to pre nich konkurent, ktorý im lovom rýb spôsobuje škody. Neživí sa však len rybami, loví aj hmyz, obojživelníky, plazy, mláďatá iných vodných vtákov a hlodavce. Na poliach chytáva pri premnožení hraboše, najmä keď na zamrznutých vodných plochách nemôžu loviť. Aj tento druh, tak ako všetky predátory, má teda svoje dôležité postavenie v prírode.

Volavky popolavé na Flippri (vodná nádrž Miková). Autor: Peter Ďurian

Vodnár obyčajný. Autor: Jerguš Tesák

Tretím druhom, ktorý sa pravidelne vyskytuje na Muránke a jej prítokoch, je vodnár obyčajný. Od pramennej oblasti Muránky až po Teplicu sme v tomto roku zaznamenali 14 jedincov, pričom ich počet je pravdepodobne väčší. V roku 2019 sme evidovali 15 jedincov, v roku 2020 – 11. Aj jeho populácia je v našom regióne, ako sa zdá, stabilná.

Druhom, ktorý zvykneme počas zimného sčítania na Muránke zaznamenávať iba v malých počtoch, je  rybárik riečny. V roku 2019 nebol na Muránke a Lehotskom potoku počas zimného sčítania zaznamenaný ani jeden, v roku 2020 to boli 3 jedince, v tomto roku iba 2 jedince. Regulácie vodných tokov a priame či nepriame ovplyvňovanie druhového spektra rýb spôsobujú pokles početnosti populácie tohto druhu na našich vodných tokoch.

Aby sa rybárikovi darilo, potrebuje nespevnené hlinité alebo piesčité brehy, kde by si vedel vyhrabať hniezdo a dostatok potravy v podobe malých rybiek, ako je čerebľa alebo mlaď jalca hlavatého. Približne 33 % celkovej dĺžky toku Muránky je zregulovaných. Šancu nájsť vhodný breh na vyhrabanie nory tak tento drobný vzácny vtáčik nachádza iba v tých úsekoch, kde rieka dosiaľ voľne meandruje. Nespútaná rieka je však často v konflikte s človekom a jeho záujmami. Ak voda podomieľa brehy, odnáša pôdu nuž a pozemky sú niečí majetok. Nezriedka preto majitelia alebo užívatelia pozemkov žiadajú správcu toku, aby brehy spevnil a vzniknuté meandre zasypal. A tak rybárik z našej prírody mizne.

Druhým limitujúcim faktorom pre prežitie druhu je dostatok potravy. Z Muránky v dôsledku regulácií, znečistení i cieleného priameho ovplyvňovania druhového spektra rýb vymizli malé druhy rýb, ako je čerebľa. Opätovné trvalé prinavrátenie pôvodných druhov do rieky však nemusí byť také jednoduché. Už v predchádzajúcich rokoch sme sa pokúšali vrátiť čerebľu späť do Muránky a jej prítokov. V tomto úsilí pokračujú aj členovia Živej planiny. V jazierkach na Bielych vodách pri Muráni a v Muránskej Dlhej Lúke odchovávajú čereble i hrúziky, ktorými následne zarybňujú časti Muránky a Lehotský potok. Zrevitalizovanie poškodeného biotopu, či prinavrátenie pôvodného druhu je však často oveľa ťažšie a pomalšie, ako ich zničenie, či vyhubenie.

Počas tohtoročného zimného sčítania sme na Teplici zaznamenali aj 2 jedince chriašteľa vodného a strnádku trsťovú, na Muránke zasa jedného trasochvosta horského . Tento rok nebol zaznamenaný ani jeden kormorán veľký, čo poteší rybárov.

Chriašteľ vodný. Autor: Peter Ďurian

Mlynárka dlhochvostá. Autor: Peter Ďurian

Brehová vegetácia, najmä stromy a kry majú veľký význam aj pre druhy, ktoré nie sú prioritne viazané na vodu. Počas prechádzania brehovej línie rieky, či brehov vodných nádrží sme zaevidovali prítomnosť viacerých zimujúcich druhov vtákov – drobného orieška obyčajného (10), pôvabnú mlynárku dlhochvostú (17), sýkorku belasú (7), veľkú (33), čiernohlavú (7) i hôrnu (4), červienku obyčajnú (11), drozda čierneho (2), ďatľa veľkého (1) i bielochrbtého (1), jastraba krahulca (1), sojku škriekavú (2), bažanta poľného (1) a početné kŕdle stehlíka čížavého (517). Počas sčítania vodného vtáctva monitorujeme aj výskyt a pobytové znaky cicavcov viazaných na tečúce i stojaté vody. Medzi tieto druhy patria vydra riečna a bobor vodný. Najmä pobytové znaky bobra sú neprehliadnuteľné – ohryzy stromov, hrádze, či bobrie „hrady“. Viacero rodín tohto druhu sa za posledných šesť rokov úspešne zabývalo pozdĺž celého toku Muránky, na Lehotskom potoku, na Teplici, Lehotských rybníkoch i v blízkosti Flippra.

A ešte jeden živočích po sebe zanecháva neprehliadnuteľné pobytové znaky naozaj v hojnom počte – človek. Všadeprítomný odpad vo väčšom či menšom množstve „zdobí“ najmä koryto i brehy Muránky od Muráňa až po Bretku.

Naša vďaka patrí dvom dobrovoľníkom, ktorí sa každoročne zapájajú do zimného sčítania – Petrovi Ďurianovi a Ervínovi Haplovi.  

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránske planina

Foto: Peter Ďurian, Ing. Ervín Hapl, Ing. Ján Šmídt, Ing. Marek Benedikty, Ing. Jerguš Tesák, Ing. Stanislav Motyčka

Titulná fotka: Peter Ďurian